Život

Literatura > Poezie

 

Pretože život je neuveriteľne krásny.

Nadýchnuť, vydýchnuť,

pocítiť, milovať.

Nezmestím sa do kože.

Myšlienka praská v podstate.

Je narušená.

Mením sa so smerom vetra.

Hlava-nehlava

a historicky potvrdený fakt.

Naivita.

Snažím sa byť vtipná,

ale som len tragicky stratená.

Povedala som to za vás?

Nemáte za čo.

 

Pretože život riadi on.

Boh s veľkým...

Napadol ma krásny rým,

vo všetkej počestnosti.

S veľkým hrmotom.

Rútim sa do bezodnej priepasti plnej seba.

Zavolám do neba.

Poprosím si poldeci tvrdého

a jeho.

Príde,

je verný totiž verný, ako pes.

Nechápete?

Aj tak sú to len slová.

 

Pretože život mi zničil sny.

Vysnívané vo hviezdičke.

Keď som sa ešte prevaľovala v lone kohosi.

Kde bzučali včely a svišťali kosy.

Slnko svietilo aj v noci,

miloval ma ktosi.

Teraz letím krutým svetom,

naivka už dávno nie som.

Mením sa na mudrca vo veľkých topánkach.

Staviam si sebavedomie na padnutých sánkach.

 

Pretože život nie je spravodlivý.

Len smrť vie robiť divy.

Dostane vás ako lovec svoju obeť.

Odvedie vás na ten druhý svet,

ktorého snáď ani niet.

Potom vám to všetko príde ľúto.

 

Život bol neuveriteľne prekrásny,

jeho zmysel nejasný,

historicky potvrdený fakt,

čistý ako nahý akt.

Nechcite odo mňa koniec,

zapletám životu vrkoč.

Kým ho zaviažem mašľou

pretečie ešte veľa vody.