Postupnosť

Sám tomu neveríš,

že srdce otvoríš,

nemyslíš rozumom,

letíš s prúdom,

rieky divokej,

vodou ktorej,

dušu si umývam,

len jej chlad vnímam.

Raz bude dobre, povedal prorok.

Odpovedám, okej, stretnime sa o rok.

Vlak, ktorý sa nepohol,

len zapnúť svetlo sa zmohol.

Nájdeš ho však v tme,

je to zachránené.

Myslíš, že je správne

otvárať rany dávne?

Začnime odznova,

ja som tón, ty si osnova.

Zapíšme to s citom,

s jemnučkým krikom,

bez toho to nejde,

noc rýchlejšie prejde.

Už nie som kvet bez lupeňov,

netúlam sa nocou temnou.

Svetlo svieti do diaľky,

kadiaľ idem ja, tadiaľ aj ty.