Nerozmýšľaj!

Pozeráš na mňa. Nie som zjavenie. Sklamaný? Je to pravda. Som naozaj skutočná. Trošku viac mäsa, trošku viac kostí. Zabil už niekedy niekoho nadbytok? Ľudia skôr umierajú na hlad. Nie sme v Somálsku. Ďalej pijem čaj a usmievam sa. Nebránim sa dotykom, ty to nevyužívaš. V čaji mi pláva rum. Rozťahuje cievy a nohy. Stále sedíš v pokoji. Pokoj je totiž tvoje druhé meno. Flegmaticky sa zapaľuješ ďalšiu cigaretu. Ignoruješ nápis na stene. Zabíjanie vás môže fajčiť. Zlý sen! Popol bohémsky odklepávaš na zem. Chlípeš slivovicu a chlipne si oblizuješ pery. Pokračuješ v pokojnom rozjímaní. Hladinu alfa dosiahneš ťažko. Tvrdý metal drví drahú aparatúru. Jediná vec, do ktorej je majiteľ pajzla ochotný investovať. My sme však inde. Tvoj byt zíva prázdnotou. My zabíjame čas rozhadzovaním neľahko zarobených prachov za miešané drinky. Opýtaj sa čo chceš! Odpoviem...

Z pohárika sa stráca destilát a ty spolu s ním strácaš hlavu. Zvádzanie. Ako z učebnice. Ruka na kolene, ruka v rukáve. Nič viac mi netreba. Slnko už dávno zapadlo. Tma zakryje nedostatky. O ostatné sa postará nedočkavosť a vášeň. Ani jedna však neprichádza. Ty odchádzaš k baru po ďalšie kolo. Môj rum začína zapáchať ako starý ožran v dedinskej krčme. Mám určené hranice. Priorita. Viem, aký je môj cieľ. Ráno sa mi nechce prať zakrvavenú plachtu. Mám ešte čas. Tvárim sa, že ťa nechcem zneužiť. Mením sa na váhy. Prevláda pocit zvieraťa. Som fyzicky dosť na dne. Psychicky nad vecou. V podstate si myslím, že som najvyrovnanejší človek na planéte. Až na držiteľa Nobelovej ceny za mier.

Vraciaš sa k stolu. V očiach hrajú povestné iskričky. Mozog prestáva pracovať. Myslím frázovito. Čo povedať? Odplávame spolu po prúde rieky osvetlenej mesačným svetlom? Pozor, aby ťa nenaplo.

Ruka sa vracia späť do rukáva. Všetko je tak, ako má byť. Dokončime to, prosím, niekde inde. Tento večer nemá dej. Možno len preto, že si jediný, sú tieto slová výnimočné. Strácam sa na vlne uspokojenia. Dovidenia priatelia.