Ľudí spája tma

Ľudí spája tma

Bolo šesť hodín podvečer a v Melbourne nastal LEISURE TIME. Všetci obyvatelia domu pani McCleivovej prišli unavení z práce, pustli sa do varenia večere a popritom si zapli televíziu, počítač, rádio. Po zadaní uživateľského mena a hesla otvorili svoje emailové schránky a prihlásili sa na všetky virtuálne svety.

Napríklad taký Bob Davison už niekoľko rokov robil o šiestej večer tú istú vec. Zohrial si v trúbe mrazenú pizzu, zalial kávu, otvoril plechovku piva a sadol si pred svoj laptop. Kašľal na kolegov vo vestách, ktorý mu odporúčali chodiť hrávať badminton. Doktor Bobovi už avízoval zvýšený cholesterol, príliš vysoký krvný tlak, možnosť rakoviny pľúc, keďže už štyridsať rokov pravidelne vyfajčí denne krabičku cigariet. Ďalej ho upozorňoval na zhoršený zrak, upchaté cievy, celkovú obéznosť spojenú s následnými problémami s kĺbami a pán doktor to dal celé do súvislosti s príliš sedavým životom. Ale Bobby riešil iba svoj kľud a pohodu. Zahľadel sa do nového filmu od kamaráta a odrhyzol si z už studenej pizze.

Sue Hobinsová 29 ročná žena, pracovala ako telefonistka v jednej mestkej spoločnosti. Nedodržiavala špeciálne zvyky, možno sem tam išla na aerobic alebo na kávu s kolegyňami. Veľmi sa zaujímala o kultúry a životný štýl iných krajín, jej jediné prianie bolo cestovať. Na to aká bola ctižiadostivá, trpela malým komplexom. Už pár rokov nemala priateľa. Do dlhých nočných hodín surfovala po všetkých možných zoznamkách a fórach s nezadanými, romantickými rytiermi. Dokázala celé hodiny hľadieť do monitoru a vybrať najsympatickejšiu tvár, ktorej následne napísala originálny mail.

Vincent Brown, bol mladý nadaný vedec, ktorý celý svoj život zasvätil do metrológie. Skúmal či má hodina naozaj šesťdesiat minút, či má kilometer tisíc metrov a podobné pre nás samozrejmé veci. Privyrábal si písaním do vedeckých časopisov, ako väčšina vedcov. Doobeda sa zvykol venovať svojej dcérke, ktorá žije s jeho rozvedenou ženou Carol. Okolo obeda sa išli spolu naobedovať, väčšinou do reštaurácie na rohu, malá Lilly zbožňovala palacinky s čokoládovou polevou. Vzťah medzi Vincentom a Carol zničil riaditeľ cestovnej kancelárie, cez ktorú Carol chodila na poznávacie zájazdy, keď si potrebovala oddychnúť, alebo venovať sa sama sebe. Vincent sa snažil pochopiť, že Carol môže byť frustrovaná z dní strávených praním, varením, utieraním prachu z drahého nábytku, tak vždy súhlasil s nápadom, ktorý mu nadšená Carol predniesla. Len v skutočnosti za tým bolo niečo iné.

Keď Bob pozeral film, Sue chatovala s rozvedeným auditorom a Vincent písal jednu zo svojich prác, ktoré si vždy zabudol uložiť zrazu všetko zhaslo, vypli sa všetky zvuky, v izbách nastala tma. Okamžik keď všetci vyľakane vybehli na chodbu, bol až vtipný. Každý vyplašane hľadel pred seba, poprípade na suseda. Niekto zahlásil, že vypadol prúd a nevie sa ako dlho bude prebiehať oprava. Chodbami sa ozívali nadávky, nahnevaný šepot a nakoniec zabuchnutia dverí.

Sue si zapálila jednu zo sady sviečok z Indie, a smutne hľadela pred seba a pred svoj tmavý monitor. Bob dopil piwo a fajčil poslednú cigaretu a chudák Vincent smutne zalamoval rukami a začal si pohmkávať svoju obľúbenú melódiu. Minúty sa vliekli neuveriteľne pomaly a každý smutne sedel na posteli a premýšľal o svojom doterajšom živote, o význame, o priateľoch, o skutočných priateľoch, rodine.. Čas bol neúprosne tvrdý a tma a ticho iba pridávali ťaživej atmosfére.

Všetci traja už boli v polospánku, keď odniekiaľ bolo počuť tóny klavíru , ktoré boli príjemné a nevtieravé. Sue si sadla na rohožku pred dverami a hlavu si oprela o dvere. Oproti zbadala Vincenta a Bobyho ako vášnivo debatujú o včerajšom futbalovom zápase. Pozdravila ich a dali sa do spoločnej debaty. Traja ľudia, ktorí päť rokov bývajú pod jednou strechou a doteraz sa navzájom iba odsudzovali sa začali spoznávať. Zrazu nepríjemnú smútočnú atmosféru prekryli zvučný smiech, vtipné historky, a tajomstvá. Vinc vyniesol na chodbu fľašu portského a bolo im naozaj príjemne.

Po dvoch hodinách sa dom rosvietil, počítače sa zapli a všetci sa ostali dívať a rozmýšľať. Život bez elektriny ich preniesol do inej dymenzie, do spoločenstva reálnych ľudí.

Napokon sa narýchlo sa rozlúčili a v rozpakoch odišli každý do svojho bytu.