Možno

City ma však opustili. Darmo klope na môj ľadový obal. Dnu sa možno nikdy nedostane. A prečo, prečo je to tak? Keď tak dlho čakám. Láska by mi priniesla spásu. Odniesla by ma do raja. Spôsobila by mi rozkoš. Vniesla by mi do života to, čo chýba. A čo to vlastne je? Čo mi chýba?

Dotyk občas oklame srdce. Donúti ho biť rýchlejšie. Ono sa zblázni a myslí si, že je zamilované. Nie nie...to nie je láska. To je len adrenalín, vzrušenie, hlad po bozkoch. Teplá náruč ponúka mnohé výhody. Človek je zrazu spokojnejší. Myslí si, že niekto naňho myslí.

Bojím sa ho. Lebo viem, že niektoré slová ani neboli myslené doslovne. Boli výplodom uvoľnenia, ktoré nastalo po dni strávenom na slnku. Zmluvu s diablom podpísal alkohol. Ruka bola zrazu v rukáve. Otázka...Chceš sa so mnou milovať? Odpoveď... Kedy?(koľvek)

Ruky, ktoré robia zázraky sa dotýkajú celého tela. Šepkajúci hlas sa aj tak ozýva v tme. Pohľad očí, mierne opitý. Vidím mu až do duše. V tejto chvíli zbožňuje celý svet a najviac mňa. Keby len vedel o všetkých chybách. Možno sa ich nikdy nedozvie.

Objímam ho na rozlúčku. Hnevám sa sama na seba. Čo ak ho nikdy nezačnem mať rada? Mením sa na príšeru.