Celý svet v oriešku leží, nehybne
čaká, kto ho nájde a rozbije.
Že šaty vo vnútri konečne nadýchnu sa života,
Niekto si ich oblečie
a pravú krásu im dodá.
Toto kúzlo iba raz sa javí
a možno si ťa nikdy nevšimne
Tak opusť uhranutie, všetky tie obavy.
Začni ďalej rásť. Neobmedzene
a slobodne.
Skús vetru dovoliť aby ťa pohladil
aké krásne to len može byť.
Ukradni pár jeho vzácnych chvíľ.
A z mála jednou strelou buď blahobyt!
Raz príde bytosť, čo oblečie si tie šaty
No nevolaj ju k sebe. Je krehká, vystraší sa.
To všetko, čo chýba teraz, potom dá ti.
Dnes orech je len kulisa.
Možno zajtra stopku stratí
na okamih sa zaknísa
A spadne.
Vtom čiasi ruka
pohladí ho jemne.
Hodvábne leskne sa...
Popoluška!
Si tu, pri mne.
V mojich šatách, moja nevesta.