Prach

Putujem mysľou, stojím pred bránami (v zástupe prežitých)

čakám až sa otvoria, až spustí sa čas – odznova

Mysliac na spojitosť, či zlo počaté už odveky v nás

Či sme boli zrodený k zániku

Jestvuje zmysel nášho vzniku??

Znásilniť, preplniť planétu aby znova skrátil sa čas

Ktorý nám bude daný aby sme zomreli zas

A tak prejdeme k úplnemu koncu či počiatku

a umierať budeme už v zárodku.

A až vyhubeny bude každý z nás

Obloha sa naplni a zaprdší posledný raz

Ako Zem súčasne s Vesmírom

Zmení sa Drvivým úderom - jediným

Vše je pokryté prachom strieborným

A koniec sa šíril napokon až tam

Kde neznáme vzdialené priestory nám

Ako bude vyzerať ked tmu pokryje tma??

Staneme sa súčasťou sna ...

Možno nás a možno iných

V mysli duší previnilých