Keď padá dážď so snehom

Keď padá dážď so snehom



Už viem, padal sneh a dážď
Ležala si na zemi
S rozkročenými nohami
Šaty napité vodou a celé od blata
Vlasy si mala strieborné a pery zo zlata

Zdvihol som ťa a podoprel
Fúkal štipľavý vietor
Spýtal som sa či nie si zranená
Vtisla si mi na líce bozk
Usmiala sa a viac si asi nepamätáš

Bol to zvláštny večer
Niekto ako ty sa oprel o mňa
A nechal sa viesť ako pri tanci
Áno, bol to tanec
Lenže ty si o ňom nevedela

Sami prikrytí tmou
S vločkami na tvári a vo vlasoch
Viedol som ťa v melódii vetra
Hlbokou nocou
A ty si sa len usmievala

Tvoja vôňa mi preletela telom
Och, kruté pokušenie
Stále som ťa držal a cítil tvoje teplo
Pomaly som zavrel oči
Videl som nás oboch a predsa som videl jedno

Ani nevieš, čo sa odohralo
V tom tichu si bola príliš ľahká korisť
Ležala si a dýchala hlbokými nádychmi
V mojom kráľovstve
No predsa si sa nestala kráľovnou

Sedel som s rukami na kolenách
So zvláštnym ligotom v očiach
Som pozoroval tvoju tvár ako spí
Sami v jednej izbe
A nikto nás nevyrušoval

Celú noc bez pohybu či vzlyku
Čakal som na to od prvého stretnutia
Obdivoval ťa a potajme pozoroval
A teraz s jediným bozkom
Zrejme ani nevieš komu si ho dala

Začalo svitať a vietor ustal
Ja som stále nevychádzal z úžasu
Prehodila si sa na bok a otvorila oči
Tak zmätená, tak prestrašená
Si hľadala vysvetlenie v mojej tvári

V neznámom, no v otrokovi
Plná hanby zostala tvoja myseľ
Ja stále sedím v tom kresle
Hľadím na prázdnu posteľ
Slzami sa ligocú moje líca

Sám som klesol na kolená
Spomínal na najkrajšiu noc môjho života
S tvárou v dlaniach
Popol tohto listu sa zmiešal s melódiou vo vetre
Kto mi teraz pomôže vstať?