Jde to Dobré Wow!

Okeechobee (2.časť)

Literatura > Povídka

 

17. máj 1862. Stosiedmy armádny zbor sa blížil k prvej osade.

„Tých psov pekne vykúrime“, vravel poručík Black. Tohto chlapa som neznášal. Svoju moc si vybíjal na ženách, mal úžasnú radosť, keď trpeli, svoju „mužnosť“ nám už niekoľkokrát predviedol. Boba a mňa nenávidel, podľa neho sme patrili k ľudskému humusu, ktorým on pohŕdal. Obkľúčili sme osadu a obyvateľov sme vyhnali z príbytkov. Na túto udalosť si budem budem nadosmrti pamätať a vyčítať si ju. Black prikázal stojacemu davu: „Ženy vľavo, muži a deti vpravo“. Jeden muž chcel protestovať, ale poručík mu vystrelil mozog z hlavy skôr ako sa dostal k slovu.

„Nemám rád zbytočné otázky, negri môžu len dýchať, čúrať a srať, ale nie pýtať sa“, dodal.

Deti sa rozplakali, obsah mozgu zastreleného muža sa totiž rozprskol do nielkoľkých metrov. Muži a deti boli nahnaní do blízkeho potoka a systematicky postrieľaní, to bol rozkaz. Niektorí sa snažili ujsť, ale pred kavalériou nemali najmenšiu šancu.

„Jack, nemôžem...“, vyjachtal Bob. Ani ja som sa nezmohol na jediný výstrel, s úžasom som pozoroval to vraždenie. Potok sa sfarbil dočervena. Nedokázali sme proste vystreliť, telo som mal ako kus olova, spočívala na mne v tom momente snáď ťarcha celého sveta. Black videl, ze sme nevystrelili. Podišiel k nám. Pomaly a pokojne. Vychutnával si, že sme v jeho moci, videli sme mu to na očiach.

„Máte problém strieľať na pohyblivé terče?“ Jeho pohľad bol studený ako ľad. Vtom ho niečo napadlo.

„Každý z vás dnes musí zvládnuť aspoň dve černošky“, povedal potichu, avšak dostatočne jasne a zrozumiteľne.

 „Si hyena“, zmohol som sa na odpoveď.

„Percy a Brock pôjdu s vami. Budú vás mať na muške, ak by bol s rozkazom nejaký problém“, doložil sladko.

Bob sa roztriasol. Black bol sadista a vrah. To nám bolo jasné. Odišiel k jednej neveľkej chalupe, za vlasy ťahal do domu dievča z davu. Vojaci vedeli, čo mali so ženami robiť. Nasledovali kapitánov príklad. Percy mal na starosť mňa, Brock Boba. Vzal som za ruky dve ženy. Vrieskali a jačali, ale ja som vnímal len Percyho. Musel som ho zabiť. Môj bowie zasvišťal vzduchom a preťal mu hrdlo – bez jediného výkriku. V jeho pohľade som zazrel úžas, na viac nemal čas, bezhlesne dopadol na zem. Brocka musel Bob omráčiť pažbou koltu, nikto si nás nevšímal. Plný nenávisti a poníženia som vtrhol do domu, kde „pracoval“ poručík Black. Nechcel som výstrelom upozorniť celú armádu. Vošiel som dnu a zavrel za sebou dvere. Počul som, ako si ten bastard uľavoval. Vrhol som sa naňho. Z celej sily som ho kopol do hlavy. A potom sa to stalo. Dievča pod ním vykúzlilo v ruke mačetu. Z celej sily sa zahnalo a uťalo mu semenníky. Black zreval.

„Ty čierna kurva!“ Začal bolestne kvíliť.

„Vieš, ja o chlapov, ktorí nemajú penis v rozkroku, ale vo vrecku nestojím“, zahnala sa ešte raz, hlava s tupým buchnutím dopadla na zem. S prekvapením som hľadel na dievča na podlahe.

„Ako sa voláš?“, spýtal som sa.

„Ngya“, odvetila. Myslím, že sa nebála. Chytil som ju za ruku.

„Musíme vypadnúť!“

V tej chvíli sa do domu vrútil Bob. Našťastie nikto vonku nepočul, čo sa dialo v dome.

„Nejaké kone sú v stajni za domom“, povedala Ngya potichu. Vyšli sme zadným vchodom. Koní bolo dosť, mali sme z čoho vyberať.

„Musíme ísť na sever, za Saporom“.

Ngya bola veľmi statočná a silná osobnosť, môj inštinkt bol na podobné vibrácie ženského tela veľmi citlivý. Saporo – to musel byť asi vodca povstania, pomyslel som si.

Kone sme hnali severným smerom až do večera. Vedeli sme, že nás budú prenasledovať, ale mali sme dostatočný náskok. Ukájanie na ženách robí divy s vojakmi, ktorí už dlhé týždne museli žiť bez žien. Samozrejme sme vedeli, že všetky ženy musel postihnúť strašný osud. Ale proti tomu sme nemohli zasiahnuť.

„Saporo to celé začal, vzbura visela vo vzduchu celé mesiace“, povedala Ngya, keď sme na chvíľu dopriali koňom odpočinok, „mysleli sme, že osady necháte napokoji“.

To som si myslel aj ja. Mohol som niečo zmeniť na tupej vojenskej mašinérii?

„Saporo bol vždy energický človek, áno, vždy túžil vykonať nejaký veľký čin. Myslím, že sa potrebuje vyrovnať so svojou minulosťou.“

Ngya si niečo možno uvedomila, mne to ešte nenapadlo.

„Bez teba by som bola asi dávno mŕtva. Ale toho bastarda by som určite zabila.“

Páčil sa mi jej temperament. Mala krásnu postavu, cítil som, ako mi mokvajú nohavice.

Ngya pokračovala: Prečo medzi sebou prelievate toľko krvi? Nenávisť k vlastnému národu nikdy nepochopím“.

Nevedel som, čo mám na to odpovedať. Ani ja som nechápal, o čo v tej vojne skutočne ide. Bože, a to si hovoríme ľudia...Bez milosti sa vraždíme navzájom, dokonca ženy, deti...Bolo mi do plaču, strácal som pocit, že môže existovať dobrý život. Bob nič nevravel, bol v šoku. Mal plavé vlasy, svetlé kučery sa mu vlnili okolo šije. Ja som bol jeho presným opakom, tmavý a šľachovitý. Na svoje úvahy som nemal čas, museli sme pokračovať v ceste. V diaľke za nami som zazrel oblak prachu, kavaléria mala výborných stopárov.

 
-pokračovanie-
Pro přidání komentáře se přihlašte.
backi
kvalita komentáře: 0 backi 08. ledna 2008, 17:59
darkjesus: dikes, jasan, hod sem nieco aj ty:kuk: a dik:tam:
darkjesus
kvalita komentáře: 0 darkjesus 08. ledna 2008, 17:53
tyhle válečný povídky se mi moc líběj...až najdu trochu času,tak sem snad přidám komplet svojí sbírku o válce...zatim tady není nic...ale jo,líbí se mi to...
slakinglizard
kvalita komentáře: 0 slakinglizard 07. ledna 2008, 22:09
3 zaujalo vic nez to prvni, fakt sem byl napjatej..mozna tomu pomohla hudba co sem poslouchal...ale myslim ze nebude prehnany plnej pocet...
  • backi Autor
    backi
  • 3 bodů
  • 3 komentářů
  • 1 hodnocení
  • 07. ledna 2008, 21:44
  • 1691 zobrazení
  • 0 oblíbené
new © 2006 - 2020 HumanART.cz - všechna práva vyhrazena | kontakt | reklama | podmínky | informace o HumanARTu | design & code by expectum.cz & ryz.cz