JA PLUS BOH, teda len ja...
Boh, si?
Viem, že si. Aj keď neodpovedáš, a možno aj odpovedáš, len ja neviem načúvať. Asi by som mala vymeniť tie svetské uši za iné.
Boh, čo máš nové? Dáva Ti vôbec niekto takéto otázky?
Vieš, čo? Chcela by som Ťa hlbšie vnímať a cítiť. Ale to je len na mne, viem. Predstavujem si ako mi to hovoríš.
Prečo vždy chceme to čo nemôžeme mať, alebo toho koho nemôžeme mať? Viem, že sa opakujem, už s tým ľudí nudím, nemám nápad, nemám inšpiráciu, nemám silu tvoriť.
Kebyže máme to čo chceme, je to ľahšie? Áno, viem nevážili by sme si to. Ale na druhej strane by som možno boli spokojní, chvíľkovo spokojní.
Ako docieliť dlhodobú spokojnosť? Prosím, povedz mi to. Len toto, snažím sa počúvať.
Asi aj na toto poznám odpoveď, mama mi ju každú nedeľu opakuje. Nebudeš mať svoj vnútorný pokoj ak nepôjdeš do kostola.
Boh, ale povedz načo??????? Aj tak ho predsa nemám, sakra, nemám ho. Cítim to, že potrebujem silu a rozmýšľam kde ju mám hľadať, je tu milión možností, ktorá je tá správna? Prečo máme tak široký sortiment? A zasa dokazujem svoj slabý postoj k tebe, kebyže som presvedčenejšia nikdy nepoviem, že čo si mám vybrať.
Odpusť mi Boh, za všetko, aká som neslušná, povrchná, slabá, ovplyvniteľná, naivná (zato naozaj nemôžem, to je asi niečo genetické rázu), je toho veľa, ale predsa nechcem spoveď...
Chcem iba dostačujúci, odľahčený rozhovor ale, Boh, ako sa s tebou rozpráva?