poviedky na zastavenie

...Zima. Strašná zima...

   Stojím na zastávke. Obloha má čudnú šedivú farbu. Všetko akoby nakazené od oblohy získava šedivý odtieň. Všetko je šedé. Aj slon prechádzajúci sa po ulici. Nikto si ho nevšíma. Nerozumiem tomu. Veď je to predsa slon! Vidím muža v turbane, čo ho vedie na retiazke. Potom je všetko v poriadku. Okolo mňa prechádza autobus. Nestihol som ho! Som stratený! Musím ho dobehnúť, inak... inak čo? Inak budem mať zlý pocit. Bežím. Už som skoro pri ňom. Nohy mám slabé. Neverím im. Padám. Nesmiem stratiť rýchlosť, tak robím kotrmelec. Zrazu bežím po koľajniciach. Musím dobehnúť ten vlak. Nákladný vlak a vozne inak slúžiace na prepravu stromov sú plné ľudí. Kričia na mňa. Veria vo mňa. Musím ten vlak dobehnúť. Nedokážem to. ...Musím. Načahujú ku mne ruky. Už iba pár skokov. Chytám sa vozňa a už som vnútri medzi nimi. Dokázal som to. Mám neskutočný pocit úľavy.
...teplo...

...Ráno našli ľudia na zastávke umrznutého bezdomovca. Na tvári mal pokojný výraz. Dosníval svoj sen.