Čo sa stane po vypršaní exspiračnej lehoty oparu disfunkčnosti alebo prečo je výhodné mať svoj názor

          Inteligenčná hypermobilita, sociálna adaptabilita, multikultúrna integrita,...nestabilné, avšak pre dnešné relatívne časy maximálne potrebné a výstižné pojmy zachytávajúce potreby momentálnej doby. Inteligentní, pohotoví, akční, invenční, priami, elegantní, empatickí,...už nestačí aby sme pred menom mali ing. a vo vlastníctve dvojizbový byt. Denno-denne sa musíme stávať nadľuďmi a bojovať o postavenie v ineteligenčne hypermobilizovanej spoločnosti.

         „Kto zaváha, nežerie“, ten, kto to povedal, určite ani netušil koľkí nebudú žrať a kto všetko sa bude báť čo i len pomyslieť na zaváhanie. Spoločné nažívanie v mieri a porozumení sa stalo rovnakým archaizmom ako spolupatričnosť či sociálne cítenie.
Tieto slová počúvame čoraz menej, no štrukturálne zmeny sociálna diverzifikácia či iné bližší zmysel neudávajúce zhluky, bezpochyby dobre znejúcich písmen, sa objavujú až príliš často. Z povedomia sa však ľahko môže stať podvedomie a odtiaľ už cesty späť niet. Multikulturálna resocializácia či hypermozgová dysfunkcia sa tak stanú navždy obsahom našej slovnej zásoby, čiže myslenia, a vtedy sa kruh uzatvára. Podvedome, veľmi jednoducho, nenápadne, diskrétne (mimochodom aj to je krásne slovo), sa stávame obeťami svojej vlastnej lingvisticko- fonetickej úchylky. Automaticky ukladáme všetky „dobre znejúce“ slová, slovné spojenia, vety, a tak sa mnohí z nás často pristihnú pri tom, ako hovoria o exemplárne sociálne superfunkčnej rodine, či extramultiadaptabilnom psovi.

        Sťažujeme sa na to, že nám „vymývajú“ mozgy, no neuvedomujeme si, že sa nám to v podstate páči. Stačí exkluzívny, voňavý, chutný, aromatizovaný, relaxačný, príťažlivý, či sexuálne dráždivý obal,  podstata funkčného jadra zaniká a my sa s radosťou uspokojíme s prchavým oparom antihumánnej vypočítavosti, toho, na čo sa tak veľmi sťažujeme...