„NEBO“
Je tma
Ona
A on
Uprostred kytica kvetov
A drobný lístok s nápisom
„Včera“
Aj dnes
Je to všetko na svojom mieste
A ona
I on
Sú v prítmí malej izby
Závesy zatiahnuté
A
obálka stále zalepená
Je tma
Príliš hustá na to
Aby sa dali písmená na malom papieri rozoznať
Ona čaká
On už nie
...
„ Nikdy som nemal rád kytice a nikdy som ti žiadnu nepriniesol. Neznamenali pre mňa nič. Nevedel som rozprávať ich jazykom a vždy som si pripadal ako kretén, keď som stál pred kvetinárstvom a hľadel som na tie kýble plné rôznych farieb. Aj tak to vždy zvädne!
No dnes je to iné a ja by som ti ich priniesol aj tisíc, milión i miliardu. Je na to ešte čas? Sľúb mi to prosím! Chci odo mňa kytice! Chci odo mňa kvety! Chci byť tu!"
...
Je tma
Biele steny
Biele periny
A jedno veľké modré nebo
Dnes je omnoho modrejšie než iné dni
...
Ja viem,Lucy je hrozne hrozne patetická...ale rakovina je omnoho hnusnejšia než môj patetizmus...(sľubujem,že budem robiť hrozne pozitívne veci,až tak,že od šťastia budete vracať)
Ak by mal niekto otázku,prečo toto celé takto vzniklo
Sa pýtajte...