Idem s kožou na trh a poviem pravdu.Nemusíte ma nútiť,vôbec.Práve naopak.Kedysi u mňa v hlave (a trochu aj v srdci) vznikol projekt "moje múzy". Boli to vlastne portréty obyčajných žien kráčajúcich po ulici,mladých,zrelých i nezrelých a chvíľu som svet kŕmila ich portrétami. Mnohé boli prekvapené milo,mnohé boli sklamané (veď kto by chcel mať kozie rožky?)
Nároky sa však zvyšovali
Chcem byť anjel
Chcem byť víla
Chcem byť chudšia
Chcem mať väčšie prsia
Netajím sa tým,že mám kozmetický salón zvaný PSCS2, no treba povedať,že vždy som sa riadila tým,že ak vidím na človeku,že je egoista a ženská má milenca...ehm,veru anjel z toho nikdy nebude a ani víla nie...
A tak narazila kosa na kameň a ja v záujme dobrých vzťahov k sebe samej,zákazky povesila na kliniec...
Ostali spomienky...aspoň niečo a ešte pocit!
Aký mám k nim vzťah,k múzam dobrý,no na veci vyššie uvedené sa skôr dívam ako na formu "gýču",ktorý zákazníka hreje na dušu a autora núti prepláchnuť si hlavu studenou vodou...
Bez ohľadu na to,čo bolo medzi nami,urobte si názor sami
Koniec koncov,máte na to právo...:)
A dík za zastavenie
(ešte poradie 1. Forest poetry,2.Ľalie,3.Silk,4.Pani Hrášková,5.Ona nie je to,čo vidíš)