Úpadok, I Pred chvíľou som si dopozeral práce v maľbe a soche na niekoľkých vysokých školách. Pokusy o „invenciu“ na vlnách dozvukov postmoderny sú hodné prirovnania k veľmi nudnej masturbácii v polospánku. Socha je na tom horšie ako maľba. Vysvetlenie je logické, socha je náročnejšia, nedá sa porovnávať s maľbou. Zatiaľ čo maľba musí ovládnuť plochu, socha priestor. Preto aj pokusy v súčasnom trende dopadajú horšie než tie s maľbou. Grafika a dizajn sa naproti tomu tešia vzrastajúcej kvalite. Riadia sa totiž jednoduchšími princípmi, medzi ktorými figuruje hlavne funkcia. Aké sú dôvody tohto úpadku?
Myslím si, že to je to rozptýlenosť. Ak boli kedysi ľudia a skupiny ľudí skôr konkrétnymi celkami v súvislosti s ich zaradením v spoločnosti, dnes to je inak. Poľnohospodár maľuje obrazy, robí grafiku a maliar sadí zemiaky. Celky boli koncetrované, hranice jasné. Dnes nie sú hranice, nie sú celky, postava spoločnosti sa rozpadla do neurčitého zhluku, v ktorom nájsť kontúry čohokoľvek je náročnou úlohou. Globalizácia priniesla svoje ovocie, dostupnosť k informáciám, všetko je spojené. To je pozitívne. Hneď v závese sa však vrtí rozptýlenosť, ktorú so sebou prináša táto spojenosť. Ako si vybrať, keď človek nevidí ostro? Treba si nasadiť okuliare. Kde ich však vziať? Na školách vám ich dajú len ťažko. Dioptrie musíte nadobúdať prácou a štúdiom dejín umenia.
Rozdiel medzi minulosťou a prítomnosťou teda je, že v minulosti dioptrie nebolo treba. Teraz je. Skladanie informácii do nových celkov (diel) je teda náročnejšie. Skladanie však nesúvisí len s informáciami. Súvisí to aj s emocionálnym rozsahom, schopnosťou chápať umenie v emocionálnej rovine. Inými slovami, ak sa na konci ulice pohne list, budete to vedieť. Ako je možné cítiť? Samotné emócie nestačia. Aj hlúpy človek môže vnímať emócie, ale len primitívnym spôsobom. Inteligentný človek emócie vníma s porozumením, analyzuje ich a premýšľa o nich. Tak dochádza k rozširovaniu emocionálneho rozsahu, porozumeniu emócii, hlbšiemu poznávaniu. Dochádza k stretu emócie s inteligenciou, k múdrosti. Múdrosť potrebuje informácie. Informácie sa doplnia štúdiom. Tu je rozdiel medzi súčasnosťou a prítomnosťou. Rozsah informácii je väčší. Ich zhodnocovanie je náročnejšie.
Mnoho ľudí s potenciálom sa stratí. Nároky na inteligenciu, emocionalitu a vzdelanosť sú väčšie. Tieto atribúty sa s náporom informácii musia vyrovnať. Preto v súčasnosti vzniká kvalitné umenie len veľmi ťažko. Málokomu stačia vlastné atribúty na vyrovnanie sa s informačným vekom. Málokto dokáže tú rozptýlenosť koncentrovať. Úpadok, II Ďalším dôvodom je biznis. Obchod s umením. Odporúčam článok významného publicistu a dlhoročného zberateľa umenia Ivana Melicharčíka. Zaoberá sa tým, ako to v umení v dnešných časoch funguje, hlavne obchodnou stránkou, dražbami – o falzifikátoch, mazanicách, nízkej kvalite, neznalosti kupcov. Je to pomerne odvážny článok, keďže v dnešnej dobe sa stáva z umenia len ďalší artikel (okrem impotencie) mafie. Článok bol publikovaný v časopise Žurnál 39/2007.
