Havrany ma na tento svet priniesli presne 19. júna 1989. Chvíľu som sa po ňom len tak obšmietal, a okrem iného som stihol absolvovať základnú školu. Už tu sa u mňa začalo prejavovať literárne črevo a ja som pod návalom inšpirácie spísal rozsiahle dva eposy: „Ema má mamu,“ a „Otec číta, mama varí“. Od tej doby som už urazil hodný kus cesty a hlavne počas štúdia na strednej škole som sa písaniu začal venovať aktívnejšie.
Po pár nezáväzných obcovačkách s nenásytnými múzami, sa mi táto forma prejavu veľmi zapáčila. Baví ma to, je to vynikajúci liek proti nude a je to zrejme jediný spôsob, ako dostať von tie šialenosti, čo sa mi točia v hlave. Píšem poviedky absurdné, psychedelické, groteskné, občas mierne parodické. A snažím sa, aby boli občas humorné. A prečo absurdity? Jednoducho preto, aby som nimi vyjadril svoje osobné presvedčenie: Svet je šialený.






