Jde to Dobré Wow!

Mokráč

Literatura > Povídka
no toto som napisal za 1,5 hodiny.rovno z hlavy je to neupraveny prvopis.takze vopred sa ospravedlnujem za sposobene litararne ujmy:D

 

Vedel som že to musím stihnúť do siedmej ináč je koniec.
Koniec mojich sladkých snov o Lucii a jej krásnych očiach. Hmm znie to ako klišé ,ale prvý krát v živote som si na žene prvé všimol oči. To musí byť osud. Inokedy pozriem najprv na prsia, klasika. Je zas pravda ,že keď som potom pozrel na prsia tak som ne asi zostal civieť!
Pridlho,teda aspoň tak sa mi to zdalo,v tom lepšom prípade sa zastavil čas, v tom horšom som odhalil svoju pravú primitívnu podstatu.
 
To som celý ja snívam tu o kozách a pritom ma očarila hlavne svojou rozumnosťou. Jej spôsob rozmýšlania akoby ani nepatril ktomu nádhernému telu.Bože ja hlupák do čoho som sa to namočil ,namotať sa na krásnu babu s rozumom,veď to všetci klasici od Homéra vyššie opisujú ako predzvesť katastrofy. Som ako loďka bez vesiel lapená do víru ,môžem len sledovať svoj koniec ,ako bezvládny vozíčkar cestu .
 
Pršalo a keďže sa v zime zotmieva skorej o šesť štyridsať bola tma ako o polnoci .Okno sa mi rosilo a hľadal som správnu kombináciu teplého a studeného vzduchu nech hmla z ona čo najskôr zmizne.
Oprotiidúce autá svojimi reflektormi rozjasňovali zahmlené okno a na kratučkú chvíľu som vtedy nevidel .
Hrabol som do kastlíka po nejakú handru .Zazvonil mi telefón .
Volá že bude meškať ,potešilo sa malé, zbabelé ja. Zdvihol som to s pripraveným sladkým hlasom. Deti?. Neznášam toto manželkine citové vydieranie. Dala mi ich k telefónu. Už ako by som to počul „chceli s tebou hovoriť ,tatino im veľmi chýba bla bla bla“.
„ahoooj tatooooooooo“ hučali jedno cez druhé. Samozrejme dcérka musela hovoriť prvá. Ženy.
Už v detstve sa to naučia ,mrchy. Syn sa asi ani na radu nedostane ,zato hučí z poza nej jak pravý bojovník.
„Ajooooj lúbkam vás veľmi o chvíľu som domenko“ v duchu som si povedal „len pretiahnem jednu tetu čo je krajšia ako vaša mama“ teda nie že by som si zobral dajakú špatu ale predsa nové mäsko je nové mäsko.
Ako bolo dobre chlapom dokiaľ ženy nevynašli svadbu. Sranda, pindajú nám za fucik ,ale stále lepšie vynájsť futbal ako svadbu. To by som si behal volne jak včelička po kvietkoch a do žiadneho by som nešiel dvakrát .
Kto by sa staral o deti mi môj mužský mozog ani nedovolí riešiť. Deti stále niečo kričali ,ale ja som ich nepočúval „Ajooojte dajte mi maminku“
Nechcel som ju počuť ,ale už viem čo je menšie zlo. Jej hlas znel chladne.
„Ahoj prečo musíš tie šéfove sprostosti vybavovať vždy len ty?“
To som jej nabulíkal nech mám aspoň trocha alibi. Pripraveny sladký tón pre milenku sa mi zišiel.
„Ale zlato veď chceme ísť na krásnu dovolenku ,preto sa snažím nech máme viac peniažkov“
Poslednú dobu spomenúť peniaze nezaberá ,musím nájsť niečo iné. Protiidúce auto ma oslepilo.
Zasraná hmla.
Jej hlas bol zrazu milší.Nečakané.
„Prídi čo najskôr,navarila som tvoje obľúbené jedlo“
Po týždni tých zdravých gebuzin bude perkelt. Kurňa ani nepoznám niekoho kto by mal tak rad perkelt ako ja.
„Bože to nie“ zvolal som úprimne “je tu zápcha“. Autá predomnou stáli v dvoch prúdoch akoby bez pohnutia.
„Čo? Kadiaľ ideš?“
Ja hlupák! Teraz si narýchlo vymyslieť trasu. Našťastie mám nacúvané čo iný odjazdené.
„Cez obchvat a rovno do mesta cez prístavný“ Čakal som či som s klamstvom uspel.
„No dávaj si pozor!“ jej hlas znel úprimne ustarane .Pohlo sa vo mne svedomie.
Keď je nejaká chvíľa na správne rozhodnutie je to táto..... Preśiel som poslednú odbočku a zaradil som sa do zápchy. Ále nié !Telo sa rozhodlo za mna!
Bože ja zbabelec a slaboch.
 
Zložil som telefón a začal popri pomalom posúvaní v kolóne hľadať handru. Našiel som jednu ale bola asi tak zo štvrtiny zasratá od oleja.
„Ale v pohode“ zamrmlal som si a začal utierať okno najprv predné a potom okno vodiča.
Aké bolo moje prekvapenie keď vo vedľajšom aute v kolóne robila to isté , nádherná spolujazdkyňa. Jej krása ma úplne vykoľajila a ja som prestal utierať okno a pravdepodobne som zastavil vo veľmi divnej póze. Všimla si to . Krásne sa usmiala, čím zachránila celú situáciu . Iba krásne ženy majú tento dar.
Chvíľku sme hrali takú hru ,že kto bude nenútenejší, Ženy boh vyzbrojil lepším periférnym videním ale zato menšou trpezlivosťou. Vždy sa pozrela skorej ako ja, takže to vyzeralo že má väčší záujem ako ja .Upíjal som si dúšky sladkého víťazenia keď mi zrazu začalo pracovať v črevách.
Stretli sa nám pohľady , v tom jej bolo jasne napísané že sedí v nesprávnom aute. Zabijem sa keď som pekný?
Bože to tie manželkyne gebuziny, ja za to nemožem že je tlstá po pôrode. Ja nejsom, prečo musím chudnúť s ňou? Chcel som len trochu uvolniť miesto v v črevách a tak som si prdol . Bože ten smrad .Sedíš v správnom aute bejby ,prebehlo mi hlavou v aute plnom smradu a nenápadne som otvoril okienko.
Ostala prekvapená a pozrela na manžela ,alebo kto to sedel vedľa nej. A nenápadne stiahla okienko aj ona.
Nie nie nie nechcem ti tým nič naznačiť len vetrám prdy !Pomyslel som si ,ale tvár sa mi usmievala ako keby som ju chcel pozvať na rande. Bože podviesť v jeden deň manželku aj milenku to sa mi ešte nepodarilo.
Cítil som prdovú bublinu ako mi putuje v črevách a zovrel som riť aby som sa nedosral. Pritom som dokázal na ňu pozrieť so svojim neopakovateľným šarmom a s jedným obočím mierne podvihnutým. Bože toto snáď ani nieje ľudský smrad. Mal by som to otočiť hneď ako to pôjde. Aj som pozrel do speťákov ešte za mnou nebolo toľko áut.
 
Ale čo, čert to ber, ukázal som jej na telefón. Pochopila. Chcela mi napísať číslo na zvyšok zahmleného okna, ale nedarilo sa jej to nenápadne a tak vybrala kabelku . Začala si v zrkadielku rúžovať svoje krásne pery. Popritom vytiahla z kabelky aj nejaký papierik asi vizitku.
Prdel som až sa mi teplo zozlievalo po nohaviciach. Ak to takto pôjde ďalej tak si dnes určite nezajebem.
 Ako je tá vetička? Jaj už viem“život je tak trapný bože ,jak uprdnutie u súlože!
Asi je čas vrátiť sa na základňu.
Zrazu som si to všimol. Mala ruku aj z vizitkou spustenú pozdĺž dverí a pohľadom sa ma snažila“zavolať“ .
Musím sa dostať čo najbližšie k nej. Ale sústredenie mi už tak nefungovalo pretože som cítil, že hovno je už v zákrute jak sa vraví .Pomaly som sa približoval k jej autu bol to taký mestský tereňák takže bol vyšší ako moje auto a jej manžel ma mal v mŕtvom uhle. Načiahol som ruku a snažil som sa dočiahnuť ú jej vizitku. Keby som sa v práci takto snažil tak už som riaditeľ . Ona musela mať ruku trocha ležérnejšie aby si ten jej nabiják nič nevšimol.
Boli sme jak moderná verzia Michelangelovej fresky aj keď tam sa Boh načahoval za Adamom a nie kurevník za buchtou.
Pri všetkej tej snahe získať číslo mojej budúcej rozkoše ,som sa bokom úplne oprel o okno. Ten tlak, sa zdá ,vyvolal reakciu a črevá boli k nezvládnutiu. Už len milimetrík , kurňa . Pomaly sme sa hýbali v zápche,hmm paradox mať v zápche hnačku a radšej som nerozmýšľal čo si myslia šoféri za mnou o mojej snahe dočiahnuť vedľajšie auto.
Zazvonil mi telefón! Chvíľočku som sa prestal načahovať a jedným okom som sa pozrel kto mi to volá. Lucia. Keď to nezdvihnem, je to horšie ako by som zmeškal. Kolenom som podoprel volant a stále sa načahujúc po vizitku som zdvihol telefón .V neprirodzenej póze vyjadrujúcej môj životný štýl som sa snažil urobiť viac vecí súčasne “Ahoj zlato som v zápche budem tam čo najskôr“.
Nemohol som použiť výhovorku so šéfom lebo som jej povedal že ja som šéf a manželku som pre istotu ani nespomenul. Vyzeralo to ,že sa nehnevá.
Telefón mi šepkal do ucha ,že na mňa počká aj do konca sveta keď to prišlo.
Prd tak silný že ak sa z neho nedoserem tak už nikdy . Dúfam že to nebude mokráč ,nemám totižto so sebou náhradné trenky .Zovrel som riť čo najsilnejšie ,ale tak nešťastne,že som kolenom stočil volant .
Spravil hneď niekoľko vecí naraz .Najprv som dočiahol vizitku, hneď na to sa ozval náraz ,ihneď som si všimol ako som rozbil ľavý reflektor o blatník toho drahého auta .
Ale to najhoršie bolo ,že to nebol ani mokráč rovno som sa dosral.
Keď kulturisti vravia že strava je 70% úspechu tak vám môžem odprisahať, že majú pravdu.
Ináč by som neprišiel o manželku ,milenku a budúcu milenku v jeden večer.
 
 
 
 
 
 
 
 
Pro přidání komentáře se přihlašte.
gorik
kvalita komentáře: 0 gorik 27. prosince 2008, 17:39
:che: :che: :che: Ze začátku jsem se bála, že to bude nějakej příběh z bravíčka, ale pak jsem se docela dobře zasmála:) Na to, že je to napsaný na prvý pokus, klobouk dolů! K zasmání dobrý:)
Rassi
kvalita komentáře: 0 Rassi 27. prosince 2008, 17:13
Liskulka: no ja tuto poviedku neberiem vazne neurazim sa ani za nizke hodnotenia..mal som taku nahovno naladu(asi preto ta tema?:-) takze som to len napisal a nechal to tak..libig: :smk: sorec dufam ze ti to neznicilo den:smk: chcem pisat lepsie veci..za tie budem aj bojovat:D
libig
kvalita komentáře: 0 libig 27. prosince 2008, 14:53
nevím kdo to vydržel dočíst až do konce... já to, bohužel, dokázal...a tak si říkám, že povídky na ha nemá smysl číst
Liskulka
kvalita komentáře: 0 Liskulka 27. prosince 2008, 14:52
No ty jo¨...zprvu to na mě působilo tak zvláštně, taková klidná povídka, ale pak jsme z ní byla celkem v šoku =D neber to zle, náhodou se mi to celkem líbilo. Dokážeš to tak reálně popsat. Já by sem neměla odvahu napsat povídku na takové téma, ale něco to do sebe má.=)
  • Rassi Autor
    Rassi
  • 0 bodů
  • 4 komentářů
  • 0 hodnocení
  • 27. prosince 2008, 12:11
  • 1490 zobrazení
  • 0 oblíbené
© 2006 - 2019 HumanART.cz - všechna práva vyhrazena | kontakt | reklama | podmínky | informace o HumanARTu | design & code by expectum.cz & ryz.cz